Dnešné hodnoty mladých ľudí sú iné, ako tie ktoré mali naši starí rodičia, či rodičia. Sledujem to v práci, kde sa stretávam so seniormi a citlivo vnímam ich pohľad na dnešnú mládež a ich vlastné deti.
Je priam pozoruhodné, keď sa nad tým človek zamyslí a uvedomí si, že veci, ktoré mali kedysi veľkú hodnotu, už dnes pre deti seniorov nemajú žiadnu cenu. Uvediem príklady, ktoré mi seniorky vyrozprávali.
Dcéra nevie oceniť krištáľ. My sme si vážili krištáľ A porcelán, no v dnešnej dobe to už neplatí. Podobné je to aj s pravými perlami. Dcéra si radšej kúpi bižutériu za 15 eur, pravé perly ju nezaujímajú. Hodnota pravých perál nie je pre ňu dôležitá. Keď si predstavím, ako som sa z nich sama tešila a bola som na ne hrdá.Ďalšia seniorka sa mi zverila, že rada paličkuje čipky. Žiaľ, smutne mi len hovorí, že ani jej deti už nemajú záujem o jej ručné práce. „Nehodí sa to vraj k dnešnému modernému nábytku.“ Snažím sa ju len podporiť a povedať jej, že čipky budú určite ešte v móde. Naozaj, doba handmade vecičiek je v kurze. Sama sa priznala, že radosť jej robí aspoň vidina, že susedia a rodina ocenia pred Vianocami čipkovaných anjelov, ktorých si budú môcť zavesiť na vianočný stromček. Radosť starých rodičov z inak nedostupných vecí bola nesmierne úprimná. Perly, alebo krištáľ si zaobstarali v zahraničí.Tieto veci mali pre nich neopísanú hodnotu. My, mladí, si to vieme už dnes len veľmi ťažko predstaviť. Obzvlášť dnes, keď už je nám dostupné skoro všetko ako na podnose. Čo tak zamyslieť nad tým, že každá vec má svoj príbeh a históriu? Dedičstvo, ktoré nám zanechajú rodičia a starí rodičia, je výnimočné. Záleží len na nás, ako sa k nemu postavíme. Predaj týchto vecí je jednou z možností, no stavím sa, že nie každý pôjde touto cestou. Predsa len treba zvážiť ozajstnú hodnotu vecí, zamyslieť sa nad tým, aké ťažké bolo získať také perly. Potom už človek dvakrát zváži, či ich predá, alebo si ich nechá na výnimočné príležitosti.
