Skutočná cena perál

Dnešné hodnoty mladých ľudí sú iné, ako tie ktoré mali naši starí rodičia, či rodičia. Sledujem to v práci, kde sa stretávam so seniormi a citlivo vnímam ich pohľad na dnešnú mládež a ich vlastné deti.

Je priam pozoruhodné, keď sa nad tým človek zamyslí a uvedomí si, že veci, ktoré mali kedysi veľkú hodnotu, už dnes pre deti seniorov nemajú žiadnu cenu. Uvediem príklady, ktoré mi seniorky vyrozprávali.

Dcéra nevie oceniť krištáľ. My sme si vážili krištáľ A porcelán, no v dnešnej dobe to už neplatí. Podobné je to aj s pravými perlami. Dcéra si radšej kúpi bižutériu za 15 eur, pravé perly ju nezaujímajú. Hodnota pravých perál nie je pre ňu dôležitá. Keď si predstavím, ako som sa z nich sama tešila a bola som na ne hrdá.

Ďalšia seniorka sa mi zverila, že rada paličkuje čipky. Žiaľ, smutne mi len hovorí, že ani jej deti už nemajú záujem o jej ručné práce. „Nehodí sa to vraj k dnešnému modernému nábytku.“ Snažím sa ju len podporiť a povedať jej, že čipky budú určite ešte v móde. Naozaj, doba handmade vecičiek je v kurze. Sama sa priznala, že radosť jej robí aspoň vidina, že susedia a rodina ocenia pred Vianocami čipkovaných anjelov, ktorých si budú môcť zavesiť na vianočný stromček.

Radosť starých rodičov z inak nedostupných vecí bola nesmierne úprimná. Perly, alebo krištáľ si zaobstarali v zahraničí.Tieto veci mali pre nich neopísanú hodnotu.

My, mladí, si to vieme už dnes len veľmi ťažko predstaviť. Obzvlášť dnes, keď už je nám dostupné skoro všetko ako na podnose.

Čo tak zamyslieť nad tým, že každá vec má svoj príbeh a históriu? Dedičstvo, ktoré nám zanechajú rodičia a starí rodičia, je výnimočné. Záleží len na nás, ako sa k nemu postavíme. Predaj týchto vecí je jednou z možností, no stavím sa, že nie každý pôjde touto cestou. Predsa len treba zvážiť ozajstnú hodnotu vecí, zamyslieť sa nad tým, aké ťažké bolo získať také perly. Potom už človek dvakrát zváži, či ich predá, alebo si ich nechá na výnimočné príležitosti.

1 názor na “Skutočná cena perál”

  1. Jirina Putzova

    tak toto je skutocne pribeh, ktory ide pod kozu. Je to vsetko tak, ako je to napisane. Cloveku je z toho velmi smutno. Ked mi zomrela mamina, tak mi moji synovci povedali, co sa mam tolko s jej pozostalostou zaoberat….. pristavia mi kontajner……. a je to…….hned mi bolojasne, ako si rychlo poradia s tym, co zostane po mne. Ten kontajner cakal na moju babicku. a pred nedavnom mi o podobnom soku rozpravala moja praitelka. Ja som zobrala kazdu vec do rujy a zaoberala sa nou. Trvalo mi to asi 2 roky a teraz mam kus jej zivota u seba.
    Ano, perlicky – takmer nemozne kupit alebo kristal, ktory nema dnes ziadnu hodnotu. A vysivky….tie sa veru nedaju dat do minimalistickeho bytu, kde nevisi ani zaclona, podlaha bez koberca a mat len co najmenej veci a rychlo ich obmienat a zase sa ich zbavovat……to je ten sialeny kolobeh, ktory si dnesni mladi ludia vybrali. Niekto da perfektnu radu – ked to neoblecies pol roka, vyhod to, lebo to znamena, ze to vlastne ani nepotrebujes. A uz to nasleduju dalsi, lebo je to in.
    Veci nemaju hodnotu a ludia ani nesetria, naopak, bezhlavo sa zadlzuju, nezasivaju, neopravuju, ani sa nevydavaju. Ziju dnes, teraz, bez buducnosti.
    Velmi tazko sa mi zije v tomto „cudzom“ chladnom svete a mam co robit, aby som si v nom nasla miesto a mala sa este kym obklucit, lebo ti uz pomaly odchadzaju a bude ich coraz menej.
    Cudny svet na nas dolahol Taky sme ani nechceli a akosi sme ho dostali. A teraz sme v nom az po krky………..

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *